Nobilitas Carpathiae

 Dámy a páni, milí spoluobčania!

Počas celého obdobia vývoja ľudskej spoločnosti – od najprimitívnejších foriem až po súčasné moderné demokratické - sa stretávame s tým, že tí, ktorí sa o  rozvoj spoločnosti zaslúžili mimoriadnym spôsobom alebo spomedzi ostatných vynikli, boli vyzdvihovaní a odmeňovaní. Tak je to správne a  tak je tomu v podstate aj dnes. Vynikajúcim vedcom, umelcom, technikom a predstaviteľom spoločenského a kultúrneho života sa udeľujú tituly a prepožičiavajú vyznamenania, ktoré majú právo zákonom ustanoveným spôsobom aj verejne užívať a nosiť. Majú právo užívať akademické, vedecké a iné tituly ako súčasť ich mena, čím ostatným dávajú formálne najavo, že sa od nich určitým spôsobom odlišujú.

K šľachte a jej potomkom sa však spoločnosť zachovala macošsky. Pritom to boli práve oni, ktorí sa v minulosti zaslúžili o obranu krajiny v čase jej ohrozenia, boli iniciátormi pre tvorbu kultúrnych, umeleckých a architektonických diel a boli nositeľmi hodnôt všeobecne uznávaných vo svojej dobe.

Šľachta v dnešnom ponímaní sa začala vytvárať v období raného feudalizmu. Za mimoriadne činy alebo služby poskytoval panovník donácie majetkovej povahy, s ktorými sa spájali jednak výsady jednak povinnosť naďalej poskytovať vojenské alebo iné služby. Týmto spôsobom sa začali privilegované vrstvy obyvateľstva odlišovať od ostatných, ktorí uvedenými výsadami a povinnosťami nedisponovali. Postupne sa začalo vytvárať stavovské zriadenie založené na nerovnakých právnych  pomeroch.

Neskôr, kedy už panovník nemal k dispozícii dostatok majetku vhodného na darovanie, sa do šľachtického stavu povyšovalo prevažne formálnym spôsobom na základe tzv. nobilitačných listín. S takýmto aktom nesúviselo darovanie majetku, a preto povýšenie do šľachtického stavu uvedeným spôsobom bolo len akýmsi morálnym ocenením zásluh nobilitovaného.

V polovici 19. storočia začali spoločenské rozdiely postupne miznúť. Zákonným článkom č. V z roku 1844 bolo povolené zastávať verejné funkcie aj občanom, ktorí nemali šľachtický pôvod. Zákonným článkom č. V z roku 1848 bolo zavedené všeobecné volebné právo a voľba poslancov do parlamentu na základe ľudového zastúpenia. Zákonným článkom č. VIII z roku 1848 bolo nariadené, že verejné výdavky je povinný znášať rovnako a úmerne bez výnimky každý obyvateľ. Zákonným článkom č. IX z roku 1848 bol zrušený urbariálny systém a tým v postate aj poddanstvo.

Vyššie uvedenými zákonnými článkami sa teda odstránili šľachtické výsady a iné prejavy nerovnoprávnosti a položili sa základy občianskej spoločnosti založenej na rovnakých právnych pomeroch všetkých obyvateľov. Šľachta vo svojej klasickej historickej podobe ako privilegovaná spoločenská trieda prestala existovať. Vo svetle týchto skutočností bolo preto prijatie zákona č. 61/1918 Zb., ktorým sa vo vtedajšej Československej republike po zániku Rakúsko-Uhorskej monarchie zrušilo šľachtictvo a zakázalo používať prídomky a dodatky k menu vyznačujúce šľachtictvo, úplne nezmyselné, nadbytočné a samoúčelné. Tento zákon totiž zrušil to, čo z právneho hľadiska dávno neexistovalo:  šľachtictvo s jeho rýdzo formálnymi prejavmi v podobe šľachtických prídomkov a titutlov.

Po roku 1918 vznikol právny stav, podľa ktorého absolvent univerzity naďalej mohol užívať jemu udelený titul doktora alebo inžiniera, aby sa týmto spôsobom formálne odlišoval od ostatných, ktorí univerzitu neabsolvovali, kým ten, kto sa v minulosti ako šľachtic buď sám alebo prostredníctvom svojho predka podieľal na obrane krajiny, založil univerzitu či knižnicu, významnou mierou prispel k rozvoju vedy, techniky alebo krajiny vôbec, už formálne znaky spoločenského ocenenia svojich zásluh užívať nemohol.

Žiaľ, tento stav pretrváva v Slovenskej republike dodnes napriek tomu, že v Európe existuje veľa štátov, v ktorých má šľachta svoje významné miesto tak v spoločenskom ako aj politickom živote. Jej postavenie samozrejme zodpovedá dnešným moderným koncepciám ľudských práv a základných slobôd.

V Československej republike dňa 1. januára 1951 nadobudol účinnosť zákon č. 141/1950 Zb. - Občiansky zákonník. Do jej prijatia platilo na území dnešnej Slovenskej republiky uhorské obyčajové právo. Z tohto dôvodu ťažisko členskej základne občianskeho združenia Nobilitas Carpathiae tvoria potomkovia šľachticov bývalého Uhorského kráľovstva. Okrem nich majú v našich radoch miesto ako mimoriadni členovia aj potomkovia šľachticov iných krajín, ktorým nebolo udelené uhorské domovské právo – indigenát. Títo majú v rámci občianskeho združenia úplne rovnaké práva a povinnosti ako potomkovia šľachticov Uhorského kráľovstva. Rozdelenie našich členov na riadnych a mimoriadnych je preto čisto formálne a slúži výhradne na evidenčné účely.

Okrem uvedených dvoch skupín členov si naše občianske združenie želá poskytnúť priestor aj tým spoluobčanom, ktorí síce nemajú šľachtický pôvod alebo o ňom nemajú vedomosť, ale napriek tomu myšlienka šľachtictva a jej hodnoty sú im blízke. Takýmto spôsobom si želáme v záujme dosiahnutia našich cieľov podchytiť aj širokú verejnosť a zároveň poskytnúť možnosť pre verejnú kontrolu našej činnosti.

V tomto duchu sa prihovárame ctenej verejnosti a dovoľujeme si pozvať medzi nás každého, kto má záujem aktívne prispieť k oživeniu myšlienky šľachtictva.

S úctou

                                      JUDr. Ing. Mikuláš Práznovszky, CSc.

                                                      predseda združenia